Dňa 7. apríla 2021 si pripomíname 76. výročie oslobodenia mesta Senica od fašizmu. Trnavský samosprávny kraj – Záhorské osvetové stredisko v Senici pripravovalo v tejto súvislosti v spolupráci s ďalšími inštitúciami usporiadanie kultúrneho podujatia spojeného s prednáškou pána Petra Baču, predsedu Klubu vojenskej histórie Záhorie. Žiaľ, aktuálna pandemická situácia nám neumožnila plánované kultúrne podujatie uskutočniť, a tak sme sa rozhodli priblížiť udalosti kľúčových hodín oslobodzovania Senice aspoň v podobe, v akej ich z pohľadu rozhodujúcich bojov zachytil senický kronikár v obecnej kronike s názvom „Pamätná kniha obce Senica 1936 – 1954“:
7. apríla: Fronta sa od Surovín dlho nemohla do Senice prebiť; 7-krát šla na útok, zakaždým ju plnou a účinnou delostreleckou paľbou pristavili a vrátili. Všetko sa triaslo a zunelo od výbuchov, najmä od 3. do 17. hodiny. Každá minúta prinášala novú a novú hrôzu, od ktorej mrzla v žilách krv, rinčali pozostatky okien a šramotili škridlice. Ohlušujúce bolo vyhodenie „Dreveného mosta“ do vzduchu. Večnosťou sa zdal už deň, keď sa konečne v strede obce asi o 14., v severnej čiastke obce o 15. hodine do otriasajúcich výbuchov ťažkých striel zavše častejšie ozýval aj štekot guľometov a ručných pušiek z ustupujúcej nemeckej fronty. Už bolo počuť aj ich hlasy. Veľmi pozvoľna ustupovali. Nemecké delá, ktoré kryli ústup, stále sypali gule; avšak na ich strely sypala sa odveta 10-násobná.
Asi o 2 hodiny za nemeckou frontou blížila sa nová fronta:… sovietska. Nemecké delá ešte dlho vytrvali na svojich miestach, umĺkali ale postupne všetky, za stupňovanej paľby ďalších od Rybiek. Konečne umĺklo aj posledné a pretlačila sa cez nás pomaly aj sovietska fronta a pisateľ týchto riadkov, ktorý bez krytu, v kútiku bytu schúlený prežil tento strašný deň, odvážil sa rozbehnúť po byte, či nie je požiar? Bolo už 17 hodín! Sovietski strelci zakopaní boli ešte vo vyvinutej línii v briežku cesty, vedúcej od robotníckej kolónie k sotinskému krížu a strieľali na ustupujúcu nemeckú líniu na sever… Asi o pol devätnástej hodine napredovala sovietska fronta k Rybkám a tešil sa každý, že vyviazol z toho ako-tak.
Sovietsky veliteľ ešte v ten večer žiadal, aby obec hneď 8. apríla postavila tak k rumom mostu od Sotiny, ako aj od Čáčova (Nemci oba mosty zničili) 100 – 100 robotníkov, ktorí mosty do večera toho dňa pre sovietske vojsko, ku ktorej práci občianstvo bubnom bolo zvolané, provizórne postavili.
V tejto práci nápravy uplynul prvý deň československý. Bola to – Biela Nedeľa a ľahko pochopiteľné, že nielen symbolicky, ale aj najúprimnejšie, každý túžil po mieri, po pokoji.
Prameň: Pamätná kniha obce Senica 1936 – 1954 [Kronika mesta Senica]. Senica, 1936 – 1954, s. 223-225.
Mgr. Miroslav Koprla, PhD.