HISTORICKÝ ŠENK KAŇOVÉ

ZOS-SENICA_HISTORICKY-HOSTINEC-KANOVE-01042016_007

V piatok 1. apríla sa uskutočnilo v historickom hostinci Kaňové komentované premietanie starých fotografií. Takto o histórii hostinca porozprával Ján Peter:

V Senici bolo oddávna viac hostincov, ktoré sa u nás nazývali šenky. Do nich chodilo miestne obyvateľstvo všetkých vrstiev a náboženstiev. Okolo r. 1938 bolo v Senici 15 hostincov, ktoré mali koncesiu na živnosť hostinskú a výčapnícku. Koncesia bola vydávaná Povereníctvom priemyslu a obchodu v Bratislave. Hostince plnili aj spoločensko-oddychovú funkciu, boli miestom ochotníckych predstavení, spolkových tancovačiek, politických schôdzí, stretnutí rôznych spolkov hasičov, včelárov.
Najdlhšie existujúcou krčmou v Senici bola vináreň Mateja Vaníčka, ktorá vznikla r. 1830. Ďalšie vlastnili rodiny Mittáčkovcov, Weisovcov, Pyskatých, Krištofovcov, Lehrovcov, Vallovcov, Cyranovcov, Grünwaldovcov, Chňupovcov, Novomeských, Sarvádyovcov, Valentovcov, Juríčkovcov, Vidovcov, Krutých, Pagáčovcov, Petrúvkovcov, Banských. Sokolovňa a katolícky kruh mali tiež výčap. V Sotine pohostinstvá vlastnili Jozef Krutý a Ľudovít Bednár.
Snáď zázrakom sa stalo, že jediný z týchto hostincov (šenkov), ktorý unikol búraniu, demolácii Senice na Hviezdoslavovej (niekedy Čáčovskej) ulici zostal stáť ako oáza hostinec Kaňové. Možno pre svoje nenahraditeľné pivnice a pre jeho obľubu u zamestnancov „hodvábky“, možno pre blízkosť niekdajšej senickej elektrárne (spínacej stanice), ktorú projektoval Dušan Jurkovič.
Pátraním po archívoch a cintorínoch sme zistili, že pohostinstvo Kaňové v 19. storočí vlastnil Adolf Heller s manželkou (1830 – 1895), pochovaný je na starom židovskom cintoríne v Senici. Za prvej republiky ho vlastnil Samuel Mittáček, vážený občan a starosta Senice r. 1938, ktorý zomrel 31. augusta 1945.
Pavel Kaňa s manželkou Annou Kaňovou, rod. Sokolovou kúpili pohostinstvo za 230 000 Kčs 1. apríla 1947 od vdovy Samuela Mittáčka a jej detí. Okrem hostinca so zariadením a inventárom kúpili právo na prevádzku kantíny na obecnom trhovisku za 120 000 Kčs.
Koncesná listina na meno Pavla Kaňu (nar. 29. júna 1913) obsahuje právo: 1. ubytovať cudzincov, 2. podávať pokrmy, 3. čapovať pivo, víno a ovocné víno, 4. čapovať a na drobno predávať pálené liehové nápoje, 5. podávať kávu, čaj, čokoládu, iné teplé nápoje a občerstvenia, 6. hrať povolené hry.
Rodina Kaňová pochádzala zo Sobotišťa, jej početní členovia patrili medzi úspešných živnostníkov v Senici. Gustáv Kaňa prevádzkoval obchod so zmiešaným tovarom v Sotine (nar. 1904), Ondrej Kaňa bol stolár v Senici, Ján Kaňa bol hrobár. Anna Kaňová, rod. Sokolová ako hlásala tabuľka na dome bola pôrodná asistentka, vychovala 4 synov Pavla, Mariána, Júliusa, Stanislava a dcéru Annu.
Jej manželovi 2 roky po kúpe hostinca 7. októbra 1949 odobrali živnostenské oprávnenie ako osobe, ktorá „nemá národnej, štátnej a ľudovodemokratickej spoľahlivosti“. Pavel Kaňa sa teda z kúpy a prevádzkovania dlho netešil. Musel odísť do podniku Slovenský hodváb, kde miešal farby a zomrel na následky týchto peripetií ako 49-ročný. Syn Pavel kráčal v otcových šľapajach, už ako 16-ročný pracoval ako vrchný čašník v Kútoch v staničnom hostinci a neskôr si spravil hotelovú školu. Pracoval v pohostinských zariadeniach v Senici a okolí. Otváral hotel Slovan.
V hostinci Kaňové bolo ROH vyživovacie stredisko pre účely stravovania pracujúcich a od roku 1951 priestory boli pridelené Združenému komunálnemu podniku. Hostinec Kaňové bol neskôr v prenájme podniku Reštaurácie a jedálne, na nájomnej zmluve nachádzame, že prenajímateľ Pavel Kaňa odoprel podpísať nájomnú zmluvu s poznámkou: „Päť rokov ste robili, čo ste chceli a nepodpísal som, aj teraz nepodpíšem“. Pod nátlakom bol podnik predaný r. 1969.
Rozsudkom v mene republiky 5. decembra 1991 sa pohostinstvo vrátilo pôvodným majiteľom – rodine Kaňovcov. Z minulosti vieme, že hostinec slúžil ako ubytovacie zariadenie s množstvom významných hostí za majiteľa Samuela Mittáčka a jeho predchodcov. Okrem výčapu fungovala vývarovňa, kolkáreň, gulečník. Cez bránu sa kočom dostali hostia do dvora. Za našej doby sa vždy hostincu hovorilo Kaňové, ostatné názvy sa medzi Seničanmi neujali (U zeleného stola). Hostinec bol obľúbenou zastávkou všetkých muzikantov idúcich z kultúrnych akcií a svadieb. Časť zamestnancov „hodvábky“ tu pokračovala v debatách aj vo výrobných poradách. Hostinec sa tešil všeobecnej obľube zamestnancov továrne. Občas ho navštívil obľúbený riaditeľ podniku Miloslav Chomo a pri príležitosti položenia základného kameňa výstavby polyesterového hodvábu v Senici aj s Alexandrom Dubčekom.
Stále tam bývalo veselo, k čomu prispeli známi senickí rozprávači a hudobníci Janek Vanek (Salám), Tonek Konečný, Jožko Hájiček – harmonikár. Vzadu fungovala aj tajná herňa. Dodnes sa v hostinci pri dobre chladenom pive stretajú ľudia rôznych profesií. Tu sa dohodnú remeselníci, drobné opravy a obchody.
Pod komplexom budov sa nachádza unikátne sklepenie, ktoré sa ako jedinečné zachovalo pre ďalšie generácie. Siaha až pod cestu. Doba jeho vzniku môže siahať až do stredoveku.
Dnešný majiteľ Pavol Kaňa je tretí pokračovateľ v rodinnej tradícii, ktorý aj v tejto zložitej dobe robí radosť svojim predkom.


Ján Peter

FOTOGRAFIE Z PODUJATIA


autor: TV SEN