Deň červených makov a Deň vojnových veteránov
Výstrely poslednej salvy sprevádzajúce podpísanie prímeria v Compiègne vo Francúzsku zvestovali svetu jedenásteho novembra roku 1918 o jedenástej hodine a jedenástej minúte skončenie prvej svetovej vojny, ktorá trvala, na rozdiel od predošlých ozbrojených konfliktov a vojen, nepretržite viac ako štyri roky. Hrôzy a útrapy vojny rezonovali v mysliach ľudí tak hlboko, že bezprostredne po skončení prvej svetovej vojny bol jedenásty november vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Symbolom tohto dňa sa stal červený vlčí mak, ktorý si v podobe papierového kvetu pripínajú ľudia na odev ako spomienku na padlých vojakov.
V piatok 10. novembra 2017 sa pri Pamätníku obetí prvej svetovej vojny na Námestí oslobodenia v Senici konala spomienková slávnosť spojená s pietnym aktom kladenia vencov pri príležitosti Dňa červených makov a Dňa vojnových veteránov. Prítomní občania svojou účasťou vyjadrili vďaku a úctu všetkým, ktorí statočne bojovali a hrdinsky bránili našu krajinu pred nepriateľskými vojskami. Pietnu spomienku organizačne zabezpečili Trnavský samosprávny kraj, Záhorské osvetové stredisko Senica, Mesto Senica a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov Oblastný výbor Senica pri príležitosti 99. výročia skončenia prvej svetovej vojny. Za sprievodu tónov smútočného pochodu sa prišli pokloniť pamiatke obetí prvej svetovej vojny predstavitelia vedenia mesta Senica, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, politických strán a Záhorského osvetového strediska v Senici. Po položení vencov sa rozozneli zvony, aby svojím mocným tónom pripomenuli hrôzy všetkých vojen. Následne zaznela dojímavá prosba malého dieťaťa o návrat milovaného otca z vojny v podobe básne Martina Rázusa s názvom „Modlitba dieťaťa“ v podaní Anny Reptovej. Hrôzy a útrapy prvej svetovej vojny vo svojom emotívnom príhovore priblížila tajomníčka Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Senici Ľubica Krištofová, po ktorej slovách venovaných najmä mladej generácii nasledovala modlitba za padlých hrdinov vojny z úst čáčovskej evanjelickej farárky Lenky Sedláčkovej, ktorá svoje vystúpenie ukončila nádhernou piesňou „K Tebe, ó Bože môj“. Záverečná časť spomienky spojená s nádejou odovzdania posolstva odkazu vojny ďalším generáciám patrila deťom, ktoré postupne zapálili pri Pamätníku obetí prvej svetovej vojny sviečky päťdesiatim hrdinom zo Senice.
Spomienková slávnosť venovaná pamiatke obetí prvej svetovej vojny pokračovala v popoludňajších hodinách v priestoroch Záhorského osvetového strediska v Senici spoločenským stretnutím pri príležitosti Dňa červených makov a Dňa vojnových veteránov s názvom „Spomienky na vojnu“. V príhovore riaditeľka Záhorského osvetového strediska Senica Ľubica Krištofová oboznámila prítomných s históriou Dňa červených makov a súčasne priblížila udalosti prvej svetovej vojny a jej odkaz ako memento na zamyslenie sa pre dnešné generácie. O svoje spomienky sa následne podelila pani Kanošová s príbehom čatára Pavla Beblavého. Po jej vystúpení odzneli zážitky a smutné príbehy veterána druhej svetovej vojny pána Jána Gáfrika, ktorý si s pokorou a úctou zaspomínal na svojich spolubojovníkov a hrôzy druhej svetovej vojny. Regionálny historik Peter Brezina predniesol filozoficko-historickú úvahu o mieri a vojne, v ktorej poukázal na tisíce príbehov, ktoré nám vyskladali ako jednotlivé kamienky v mozaike udalosti oboch svetových vojen – paradoxne aj napriek všetkej neľudskosti prvej svetovej vojny sme podľa jeho slov zaznamenali zlepšenie zdravotníckej a sociálnej pomoci, lekárskej starostlivosti a pomoci vojnovým zajatcom a sirotám, teda rozmach pomoci a starostlivosti v oblastiach, s ktorými sa dovtedy ľudstvo v takej rozsiahlej miere a organizovanosti nestretlo. Na záver podujatia sa podelil so svojím historickým bádaním a príbehom o Pavlovi Mikulíkovi, ktorý zahynul v Maďarsku, člen Klubu priateľov histórie Senica pôsobiaceho pri Záhorskom osvetovom stredisku Senica Tomáš Tóbik.
Mgr. Miroslav Koprla, PhD.