VLADIMÍR JÁNOŠÍK
Po dvoch samostatných výstavách v Jablonici a jednej v Rohožníku sa jablonický neprofesionálny výtvarník, maliar Vladimír Jánošík vôbec po prvý raz predstavuje v okresnom meste v Senici. Dnes 78 ročný tvorca predstavuje výber zo svojej maliarskej aktivity senickému umeniamilovnému publiku približne za posledné tridsaťročie v oblasti portrétu, figurálnej kompozície a krajiny. Výstava bola slávnostne otvorená za účasti početného publika a starostov Jablonice a Osuského v Záhorskom osvetovom stredisku dňa 10. januára 2017.
Vladimír Jánošík sa narodil 9. júla 1938 v Jablonici. Pochádzal z chudobnej rodiny so štyrmi súrodencami, pričom ho už v útlom detstve priťahovalo kreslenie. Aj po rokoch si živo spomína ako na konci druhej svetovej vojny kreslil vojakov a vojenskú techniku v zachovaných drobných kresebných kompozíciách, neskôr ako dedinský chlapec nachádzal inšpiráciu v okolitom prírodnom prostredí Jablonice. V tomto období mal šťastie na svojho učiteľa v osobe Jána Gálusa z Brezovej pod Bradlom, ktorý dlhé roky učil na Základnej škole v Jablonici. Spolu s ním, ako žiaci ZŠ, chodili kresliť a maľovať priamo do plenéru. Ján Gálus si všimol Jánošíkov talent a záujem o výtvarné zobrazenie skutočnosti a preto mu navrhol , aby sa prihlásil na štúdium na SŠUP v Bratislave. Tu absolvoval v roku 1952 talentové prijímacie skúšky bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej prípravy. Keď ho neprijali, v rokoch 1953 – 1956 absolvoval Učilište štátnych pracovných záloh v Gbeloch v odbore vŕtač naftových a plynových sond. Aj v učilišti kreslil a maľoval vo výtvarnom krúžku.
V roku 1956 si kúpil vtedajšiu učebnú príručku pre amatérskych výtvarníkov nazvanú Kreslenie a maľovanie a pod jej vplyvom sa začal intenzívnejšie venovať výtvarnej tvorbe.
Ďalším medzníkom vo výtvarnom snažení Vladimíra Jánošíka sa stal rok 1964, kedy stretol výtvarníka Jozefa Vrábela, odborného pracovníka vtedajšieho Domu osvety v Senici, ktorý po viac rokov organizoval diaľkové školenie neprofesionálnych výtvarníkov. V rokoch 1964 – 1968 sa Vladimír Jánošík zúčastňuje na uvedenom diaľkovom školení pod vedením akad. mal. Karla Nováka z Hodonína a neskôr akad. mal. Pavla Korbela z Bratislavy a Ľudovíta Hološku z Jablonice. V tomto podnetnom a žičlivom období sa Vladimír Jánošík rozhodol venovať sa, až na malé výnimky oleja, tempery a akvarelu, suchému pastelu, ktorý dominuje aj na prítomnej autorovej samostatnej výstave. V tomto plodnom období sa natrvalo utvoril autorov pozitívny vzťah ku kresbe, ktorú považuje za základ a nenahraditeľnú prípravu na ďalšie, už definitívne spracovanie námetov v maľbe, či už portrétu, figurálnej kompozície alebo krajiny. V tomto podnetnom období sa veľmi dôležitou oblasťou výtvarného vzdelávania Vladimíra Jánošíka stali knihy o výtvarnom umení, z ktorých si vybudoval veľkú knižnicu. Okrem toho Jánošíkov vzťah k výtvarnému prejavu podnecovali aj jeho návštevy galérií a múzeí, či už doma na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Prítomná výstava sústreďuje vcelku 45 obrazov, 18 kresieb, l grafiku, 3 keramiky, 2 samorasty a l reliéf patinovanej sadry. Už prvý pohľad na obrazy a kresby Vladimíra Jánošíka ukazujú na maliara a kresliara realistickej vecnej orientácie s osobitným zmyslom pre detail a podrobnosti. Jánošíkove obrazy sa vyznačujú živou, kontrastnou farebnosťou s prvkami impresionizmu s náznakmi škvrnovej maľby. Pokiaľ ide o druhovú, žánrovú skladbu Jánošíkových obrazov a kresieb, dominuje v nich figurálna kompozícia a krajina, pričom oveľa menej je zastúpený portrét, autoportrét a zátišie. Všetky spomenuté výtvarné druhy, žánre, čerpajú motívy z autorovej rodnej obce Jablonice a jej blízkeho okolia. Na výstave v najviac zastúpenej figurálnej kompozícii hlavnú obsahovú časť tvoria dedinské postavy v jablonickom ľudovom kroji, najmä ženské, zobrazené v prevažne jednotlivých postavách. Zobrazené sú najmä mladé ženy v čepcoch, so stuhami, rukávcoch, lajblíkoch, zásterách, sukniach, pričom sa v menšej miere objavujú prostovlasé dievčatá, ale aj mladíci v kroji. V tomto zmysle bolo výhodou Vladimíra Jánošíka, že v jeho najbližšom rodinnom prostredí jeho mama nielenže po celý život nosila kroj, ale aj vyšívala jeho jednotlivé časti. Aj neskôr jeho starší brat Ján starostlivo uchovával toto vzácne krojové dedičstvo predkov, ale niektoré časti aj tvoril.
Ďalším prevládajúcim druhom, žánrom v Jánošíkovej tvorbe na výstave je jablonická krajina s obcou a jej najbližším prírodným okolím. Motivicky si maliar v obci osobitne všíma významný barokový kostol Svätého Štefana kráľa, ktorý stvárnil vo viacerých kompozíciách rôznych formátov, ďalej ulice a uličky v obci, priehradu, park a v okolí obce lesné zátišia, horské cesty, potoky so stromami, podané s podrobnosťami v prevažne kontrastnej farebnosti s prevládajúcimi zelenými, hnedými, okrovými a modrými farbami rôznych ročných a denných období.
Občas je v strede autorovho maliarskeho záujmu aj zvieracia ríša, či už domáca v podobe moriakov ako strážcov dvora alebo poľná s hlucháňmi.
Vystavená kolekcia 18 kresieb autora vykazuje približne rovnakú motivickú skladbu ako maliarstvo, vo figurálnych kresbách prevažujú dedinské postavy v krojoch, opäť najmä ženské, ale v menšej miere aj mužské. V portrétnych skladbách nakreslil aj portrét Svätého Otca Františka, ale aj jednotlivé portréty členov rodiny, počnúc od autoportrétu maliara cez jeho manželku, súrodencov, syna, dcéru, až po vnukov podaných v hyperrealistických tvaroch. V krajinárskych kresbách prezentuje jednotlivé stavby a domy v obci na pozadí okolitých prírodných reálií , často s využitím dynamickej šrafúry línií.
Výsledkom spolupráce so známym ľudovým keramikárom majoliky v Modre Kerabelim sú maľby Vladimíra Jánošíka s jablonickými námetmi na niekoľkých vystavených tanieroch, ktoré boli vypaľované v majolike v Modre a v Senici.
Vladimíra Jánošíka pri jeho cestách v jablonických lesoch zaujali rôzne drevené samorasty z koreňov bukových stromov rastúcich na skalnatom podloží. Nájdené a vybrané samorasty autor po malej úprave premenil na jednotlivé konkrétne figurálne kompozície ako Rodinu alebo Baletku.
Okrem spomínaných vystavených prác pre dokreslenie životného portrétu Vladimíra Jánošíka treba spomenúť aj jeho vcelku nezvyčajnú záľubu v karikatúre dávnejšie politickej, teraz karikovaním vtipov o Záhorákoch. Ďalším špecifikom osobného profilu Vladimíra Jánošíka je mnohoročná tvorba celého radu veľkoplošných pútačov a plagátov k rôznym politickým, spoločenským a kultúrnym udalostiam a podujatiam v obci, ktoré vytvára s priateľom Júliusom Komárkom.
Doteraz sa Vladimír Jánošík zúčastnil na niekoľkých spoločných výstavách poriadaných Záhorským osvetovým strediskom v Senici pod názvom Výtvarná Senica. Je zaujímavé, že bol účastníkom už prvej výstavy ešte v roku 1966, pričom v roku 1971 bol ocenený za kolekciu prác knižnou publikáciou. Najnovšie sa po dlhých rokoch odmlky zúčastnil na regionálnej súťažnej výstave neprofesionálnej výtvarnej tvorby okresov Senica a Skalica Výtvarná Senica v rokoch 2014 až 2016.
V rokoch 2014 a 2016 na nich získal čestné uznanie a cenu, pričom v roku 2016 na krajskej výstave NVT v Dunajskej Strede získal v kategórii C čestné uznanie. Naposledy bola jeho obrazová kompozícia „Na výstave“ prezentovaná na 53. ročníku celoštátnej súťaže NVT Výtvarné spektrum 2016 v Trenčíne.
Záverom by sme radi popriali jablonickému maliarovi a kresliarovi Vladimírovi Jánošíkovi mnoho zdravia, vytrvalosti v tvorbe a pohody v osobnom živote. Veríme, že ho jeho až mladícka vitalita povedie ďalej v rozvíjaní jeho maliarskej a kresliarskej záľuby, k radosti a potešeniu nielen jeho jablonických spolurodákov, ale aj nás všetkých.
Výstava výtvarníka Vladimíra Jánošíka potrvá do 27. januára 2017.
Štefan Zajíček
FOTOGRAFIE Z PODUJATIA
autor: TV SEN